V Smrečanoch v jedno slnečné piatkové popoludnie, presnejšie 30. mája 2008, zavládla pirátska atmoféra. Nie, nebojte sa, našu malebnú dedinku neprepadli piráti, ale členovia miestneho spolku ČK a najmä aktívna mladež organizovala pre deti k ich sviatku zaujímavé súťažné popoludnie pod názvom "Honba za pokladom pirátov".
Toľko "pirátov" po kope som ešte nevidela, ani vlny našej Smrečianky také čosi veru nepamätajú. Niektoré deti si dali záležať a zamaskovali sa na nerozoznanie od tých skutočných.
Všetko to začalo pred kultúrnym domom, kde sa oboznámili s pravidlami hry, vytvorili deväť päťčlenných tímov a postupne sa vydali na dlhú cestu za pokladom.
Najskôr si museli zhotoviť vlajku, pod ktorou sa neskôr "plavili". Mali na to len šikovné rúčky, farebné kriedy, kartón a drevené latky. Keď bola vlajka na svete dostali na papieri napísanú indíciu, ktorá ich zaviedla k ďaľšej zastávke.
Na nej sa vždy jeden z pirátov zranil a ostatní sa snažili poskytnúť mu pomoc. Nie naozaj, boli to všetko len imitované zranenia. Veď počas dlhej plavby sa veru môže stať čokoľvek.
Pretože aj piráti sú ľudia a radi sa zabávajú, ako aj my ostatní, na zastávke pri škôlke si zábavy a tanca užili dosýta. Verte mi, že tancovanie v gumákoch o 5 - 6 čísel väčších nebolo také ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Deti to však hravo zvládli a bola veru poriadna sranda. Po zábave sa za pomoci ďalšej indície "plavili" ďalej.
Tentokrát sa však vyskytol menší problém. Bolo treba loď troška spevniť a zatĺcť zopár klincov. Aj pri tejto činnosti naši piráti preukázali veľa zručnosti a trpezlivosti.
"Horí, horí!" Ozývalo sa zo všetkých strán. Loď nečakane zachvátil požiar. "Tak do toho, piráti! Treba ten oheň čo najskôr uhasiť, nech sa nerozšíri. K tomu nech vám pomáha pumpovacia cisterna plná vody a dlhá hadica". Ako inak deti sa činili a hasili o sto šesť. Nie síce skutočnú loď, ale suché raždie uložené v plechovom lavóre.
Počas plavby, ktorá trvala už skoro dve hodiny začali našim pirátom v bruškách hudci vyhrávať. Preto si museli pripraviť čosi pod zub. Na predposlednej zastávke strastiplnej cesty za pokladom vytvárali z pripraveného cesta koláčiky, vianočky a iné dobroty rôznych tvarov, ktoré stačilo už len poukladať na plech a upiecť.
Posledná indícia, ktorú deti dostali v "lodnej kuchyni" ich zaviedla naspäť pred kultúrny dom, v okolí ktorého boli pod kríkmi rozmiestnené krabice s balíčkami so sladkou odmenou.
Keďže lúče slnka aj napriek tomu, že už bol skoro večer poriadne hriali, dobre padol čajík a koláče, ktoré upiekli a priniesli mamy a staré mamy. Na záver si všetci spolu zatancovali a boli radi, že tú honbu za pokladom úspešne zvládli.
Text a foto: Iveta Kročanová
